Európska Vlna obnovy je veľkou príležitosťou pre slovenské budovy

Bratislava, 25. novembra 2020

Európska Vlna obnovy je veľkou príležitosťou pre slovenské budovy 

Aj Slovensku sa naskytá príležitosť využiť iniciatívu Európskej komisie s názvom Vlna obnovy (Renovation Wave). Nie je zameraná len na renováciu budov, ale je tiež o udržateľnosti použitých stavebných materiálov či reflexii najnovších trendov v architektúre. Skrátka, aby renovácia viedla k vyššej energetickej hospodárnosti a efektívnosti využívania zdrojov.  

Faktom je, že treba zvýšiť tempo renovácie budov na európskej úrovni. Dnes sa obnovuje len zhruba jedno percento, mala by sa dosiahnuť dvojpercentná ročná renovácia všetkých budov, teda nielen štátnej a verejnej správy, ale aj rodinných domov a bytoviek do roku 2030. Podľa komisie by sa dovtedy mohlo zrenovovať 35 miliónov budov a v stavebníctve by sa tak malo vytvoriť až 160 000 ďalších zelených pracovných miest. 

Posun smerom k revízii

Predseda Združenia murovacích materiálov Martin Mihál je presvedčený, že v dôsledku vyššej energetickej hospodárnosti sa podiel energií pripadajúcich na samotnú výstavbu voči celkovej energetickej potrebe budovy počas jej životnosti zväčšuje. Komisia presadzuje posun smerom k revízii nariadení o stavebných výrobkoch, chce klásť dôraz na ekologické dopady stavebných materiálov pri výrobe a pri opätovnom spracovaní a vyradení zo životného cyklu. „Veľká časť z budov novších i historických, ktoré sa budú renovovať, je postavená z murovacích materiálov.  Uvedomujeme si nevyhnutnosť participovania na tomto procese prostredníctvom nášho know-how a aj priamo našimi materiálmi. Posun k sledovaniu životného cyklu stavebných materiálov vnímame rovnako pozitívne,“ povedal Martin Mihál. Vývojom stále kvalitnejších produktov a výrobných procesov sme dosiahli v tejto oblasti dobré výsledky a opatrenia komisie môžu toto napredovanie ešte viac podporiť a urýchliť. 

Kľúčová oblasť

Jednou z kľúčových oblastí vlny obnovy je rozširovanie trhu s udržateľnými materiálmi. „Téma sa nás priamo dotýka, lebo sa týka kvality materiálov ako takých a ich dopadov na životné prostredie. Je to veľmi logický krok. Keď sme všeobecne posudzovali budovy, ktoré sú postavené teraz alebo boli postavené v minulosti, väčšina energie počas ich životnosti pripadala na prevádzku. Na vytvorenie materiálov, výstavbu sa pri starých budovách minulo možno menej ako desať percent energie. Dnes, keď máme mnoho predpisov na zníženie energetickej potreby budov, dokonca od budúceho roka bude treba všetky budovy stavať ako takmer nulové, blížime sa k tomu, že potreba energie bude blízka nule,“ uviedol Martin Mihál.  

Pripomenul, že vzrastá vplyv na to, koľko energie sa minie práve na samotnú výrobu materiálov alebo stavbu budovy. „Veľmi dobrým krokom, je brať to celkovo, aby energetická potreba budovy od začiatku až do konca, po jej renováciu a likvidáciu, skrátka celý životný cyklus, bola malá a stavba ekologická. Musíme vyrábať materiály tak, aby sme znižovali záťaž na životné prostredie. To sa už v posledných rokoch veľmi intenzívne deje. Myslím, že keď sa prijmú predpisy, tento proces to ešte podporí a urýchli.“  

Treba dostatočné financovanie

Na renováciu budov treba zlepšiť využívanie rôznych finančných nástrojov, bude tiež potrebné dodatočné financovanie, treba mobilizovať aj súkromné zdroje, vytvárať cielené projekty pre konečných užívateľov, poznamenala Ľudmila Majlátová zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku počas Webinára Vlna obnovy - ako európsku stratégiu čo najlepšie využiť na Slovensku?. Jeho cieľom bolo predstaviť navrhovanú iniciatívu komisie a rozobrať príležitosti a výzvy, ktoré môže priniesť pre Slovensko. „Kľúčová bude technická asistencia,“ poznamenala Ľ. Majlátová. Predstavila program ELENA – technická asistencia na vypracovanie energetických auditov pre budovy, ktorý je k dispozícii na európskej úrovni. „Cieľom by bolo vytvoriť niečo také aj na národnej úrovni, jednotné kontaktné miesta, kde ľudia dostanú na jednom mieste kompletné informácie k vypracovaniu projektov,“ dodala.  

Séria legislatívnych zmien

Stratégiu Vlna obnovy (Renovation Wave) komisia uverejnila 14. októbra 2020. Obsahuje návrh 23 legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré by sa mali postupne zavádzať v rokoch 2020 až 2024. Richard Paksi z platformy Budovy pre budúcnosť poznamenal, že úprava predpisov je kľúčová a tiež zavedenie povinných minimálnych požiadaviek na energetické budovy. Napríklad, vo Francúzsku už majú opatrenie, podľa ktorého od roku 2021 musia byť v určitej energetickej triede všetky budovy, ktoré sa majú prenajímať. A od roku 2030 musia spĺňať kritériá energetickej triedy A, inak nesmú byť prenajímané. „U nás treba ísť viac cestou motivácie, radšej ako silnej regulácie. Bolo by určite dobré zaviesť opatrenia na zvýšenie miery obnovy, spustiť proces obnovy,“ poznamenal Richard Paksi.  

Máme predložiť plán

Slovensko musí teraz predložiť plán, ako čo najefektívnejšie využiť peniaze z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Celkovo máme k dispozícii 5,84 miliardy eur. Mali by sme predložiť plán podpory a odolnosti najneskôr do 30. apríla. Medzi ďalšie zdroje financovania patria fondy kohéznej politiky, kde máme alokáciu 12,9 miliardy eur, potom sú to klasické eurofondy a tiež rôzne formy štátnej pomoci. Dôležité je však pripomenúť, že sa mení tok financovania. Preplácanie je tentokrát spojené s nákladmi, uhrádzajú sa alokácie spojené s cieľmi, ktoré si Slovensko navrhne. To je podstatný rozdiel v porovnaní so systémom, ktorý platil doteraz, keď sa zvykli spätne preplácať faktúry.  

Bauhausov má byť 5

Novinkou tohto obdobia je európsky Bauhaus, niečo ako inkubátor inovácií, je o hľadaní spôsobov, ako dať na jedno miesto rôznych odborníkov, napr. architektov či inžinierov. Predstavuje tiež ambíciu spustiť praktickú implementáciu návrhov v oblasti renovácie budov. Ľudmila Majlátová potvrdila, že Európska komisia sa snaží o vytvorenie siete Bauhausov v piatich krajinách EÚ. Aj Slovensko by sa mohlo zaujímať o to, aby sa stalo jednou z nich, resp. vytvorilo partnerstvo s Českou republikou.  

„Je to srdcová záležitosť predsedníčky, projekt spomínala aj v prejave o stave únie. Do konca roka budú prebiehať konzultácie o tom, ako to presne nastaviť. Vytvoria sa Bauhausy v niektorých krajinách, regionálna myšlienka sa mne osobne páči. Ako sa to bude presne diať, je otázka nasledovných mesiacov,“ dodala s tým, že projekt má vysokú politickú prioritu. 

Zdroje treba prepojiť

V neposlednom rade je treba pripomenúť, že u nás majú subjekty problém s tým, že jednotlivé zdroje financovania nie sú navzájom prepojené. Bude nutné nájsť efektívne využívanie a prepájanie rôznych zdrojov financovania, grantovej zložky a úverovej. Viac sa zamerať na integrované projekty, zjednodušenie financovania z rôznych zdrojov, grantových schém. „Je nutné zabezpečiť prepojenosť, aby si zdroje nekonkurovali, či už ide o zvyšovanie energetickej efektívnosti alebo obnovu budov, aby sa zdroje dali dobre a efektívne skombinovať,“ dodal ešte Richard Paksi.     

Aký je názor predsedu ZVMM aj na túto tému sa dozviete z pilotného videocastu 5MINÚTOVKA: https://fb.watch/1_hrYtSFjK/