Murovaný alebo drevený? Štúdia ukázala, ktorý dom je ekologickejší

Bratislava, 3. júla 2019

Cieľom štúdie bolo zistiť, ktorý z domov má menší dopad na životné prostredie. Výsledky potvrdili, že z pohľadu celkového hodnotenia životného cyklu, ktorý zahŕňa stavbu, prevádzku aj likvidáciu domu, je ich environmentálny dopad približne rovnaký. Avšak, dlhšia životnosť murovaných domov, hovorí v prospech týchto tradičných materiálov.

Štúdia autorov, Doc. Ing. Vladimír Kočí, PhD., MBA a Bc. Juraj Petrík z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe, porovnáva environmentálne dopady medzi murovaným domom a drevodomom s podobným účelom aj dispozíciou.

Životné prostredie najviac zaťažuje vykurovanie
Pre hodnotenie environmentálnych dopadov celého životného cyklu budov majú dominantnú rolu tepelno-izolačné vlastnosti obálky budov a forma vykurovania. Konkrétne výsledky porovnania sledovaných domov ukázali, že pri každom z typov vykurovania (hnedé uhlie – centrálna tepláreň, zemný plyn, alebo elektrina) je environmentálny dopad pri väčšine sledovaných kategórií nižší pri murovanom dome. Pričom z pohľadu prevádzkovej náročnosti boli výsledky ovplyvnené mierne lepšou tepelnou izoláciou murovanej stavby - Uem = 0,26 W/(m2K) oproti drevostavbe - Uem = 0,27 W/(m2K). Potvrdilo sa, že celkové environmentálne dopady pri 50 ročnom životnom cykle ovplyvňuje najmä štádium používania budovy (vo väčšine environmentálnych dopadov viac než 90% ), nie to, či je obálka domu murovaná stavba alebo drevostavba.

Trvácnosť murovacích materiálov je environmentálnou výhodou
V rámci životného cyklu budov, má okrem prevádzky vplyv na životné prostredie aj ich stavba a likvidácia. Štúdia zistila, že environmentálne dopady sú v tomto smere tiež porovnateľné. Je pravda, že pri výstavbe má väčšiu uhlíkovú stopu murovaný dom, ale ak by sa porovnávali dopady či výhody narábania s materiálmi vzniknutými z likvidácie stavby, environmentálne vplyvy oboch druhov domov sa vyrovnajú.

To isté nemôžeme povedať o trvácnosti jednotlivých stavieb. Životnosť murovaného domu (100 a viac rokov) je v porovnaní s predpokladom pre  drevodomom (50 rokov) dvojnásobná. V praxi to znamená, že ak by sa podobná štúdia vzťahovala na časový úsek 100 rokov, v ktorom by sa museli postaviť dve drevostavby a jednu z nich by sme museli likvidovať, výsledky by hovorili jasne v prospech murovaného domu.

Metodika štúdie
Štúdia pri porovnaní domov vychádza z tzv. hodnotenia celého životného cyklu budovy – LCA (Life Cycle Assesement). A teda berie do úvahy všetky fázy života domu:
- stavbu (ťažba a transport surovín, produkcia a dovoz materiálov),
- prevádzku / využívanie (spotreba energií),
- likvidáciu (odvoz, skladovanie, príp. spaľovanie odpadu)

V rámci jednotlivých fáz analyzuje spolu 11 indikátorov environmentálnych vplyvov:
- globálne otepľovanie a klimatické zmeny,
- okysľovanie pôdneho alebo vodného prostredia (kyselinotvorné látky pôsobia nepriaznivo na biologické tkanivá rastlín, živočíchov i baktérií a narušujú materiály) obohacovanie povrchových vôd, pôdy a morí živinami (dôsledkom je zarastanie sinicami a riasami a tým zníženie kvality vodných zdrojov, nedostatok ich okysličenia a pod.),
- vznik foto-oxidantov (zvýšené množstvo ozónu a ďalších reaktívnych látok v prízemnej vrstve atmosféry, má nepriaznivé účinky na živé organizmy),
- zníženie množstva ozónu v stratosfére (zväčšovanie ozónovej diery),
- úbytok materiálových a energetických (fosílnych) surovín,
- humánna toxicita (dopad látok uvoľnených do prostredia, ktoré majú potenciál pôsobiť toxicky)

Pri hodnoteniach autori štúdie vychádzali z poskytnutej projektovej dokumentácie. Na základe tepelno-izolačných vlastností a energetických certifikátov tiež vypracovali modely prevádzky takýchto domov po dobu 20, 30, 40 a 50 rokov.