Odborník radí, komu sa oplatí murovaný dom či iná stavba

Bratislava, 18. februára 2020

Odborník radí, komu sa viac oplatí murovaný dom, drevodom či kontajnerová stavba

Od budúceho roka musia byť všetky nové stavby postavené ako budovy s takmer nulovou potrebou energií. Ak ste teda pred rozhodnutím, či investovať do klasiky v podobe murovaného domu alebo do drevostavby, či dokonca do kontajnerového domu, mali by ste pamätať na všetky pre a proti. Prekombinovať úsporné opatrenia sa neoplatí. Prečo? Objasňuje Martin Mihál, predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov.

Ako sa priblížim k rodinnému domu s takmer nulovou potrebou energií? Aj odborná verejnosť je často presvedčená, že bez zateplenia sa postaviť dom s takmer nulovou potrebou energií nedá. Pritom realita je úplne iná. Ak pri stavbe domu postupujem komplexne a do úvahy neberieme len konštrukciu a parametre použitých materiálov, ale aj veľkosť a umiestnenie okien či orientáciu voči svetovým stranám, zo súčasných moderných murovacích materiálov vieme postaviť dom aj  jednovrstvovo. Či už ide o tehlové alebo pórobetónové stavby, v oboch sortimentoch sa nachádzajú výrobky, ktoré spĺňajú súčasné normy a dá sa s nimi stavať domy aj bez zateplenia.

Vyvraciate teda dogmu, že bez zateplenia to nepôjde? Dogma, že dom musím mať zateplenie minimálne obvodových stien, nie je správna. Oveľa dôležitejšie sú jeho celkové parametre, a k tým vedú rôzne cesty. Vývoj murovacích materiálov za posledných desať rokov išiel dopredu míľovými krokmi. Za tento relatívne krátky časový úsek sa tepelno-izolačné vlastnosti murovacích materiálov zlepšili aj o 40%. Ak teda berieme do úvahy technologický posun materiálov a fakt, že aj zatepľovanie má svoje hranice, kedy sa dá hovoriť o jeho efektívnosti, jednovrstvová obálka domov vie byť postačujúca.

Zvýšil sa vďaka tomuto podiel nezateplených domov? Za posledné dva roky sme tento narastajúci trend pocítili. Predsa len, je niekedy jednoduchšie dom len postaviť a omietnuť, ako hľadať ďalšiu firmu, ktorá vám ho ešte aj zateplí.

Vlna zatepľovania, ktorá sa spustila pred rokmi, sa týkala najmä panelákov a bytových domov. Tam je to v poriadku. Panely boli síce v dobe, kedy sa navrhovali, na veľmi dobrej úrovni, ale na súčasné normy majú veľmi nízke parametre.

Rovnako je to naďalej v poriadku aj u starých budov? Áno a to tam, kde potrebujeme tepelno-izolačné parametre konštrukcií zvyšovať. Samozrejme, treba voliť správny typ zateplenia, ktorý by mal zvážiť projektant so stavebným fyzikom, aby vo finále nedochádzalo k neželaným efektom, ako kondenzácii vody a podobne.

Je vôbec možné stavať domy bez zateplenia? Áno. Vyhláška o energetickej hospodárnosti, ktorá nadväzuje na tepelno-technickú normu sa vlani menila. Možno aj z toho pramení presvedčenie ľudí, že musíme zatepľovať. Táto norma bola zverejnená a platí od roku 2012. V nej sú určité časové úseky, kde boli stanovené parametre. Napríklad od roku 2016 musí byť pre obvodové steny hodnota súčiniteľa prechodu tepla 0,22, nesmie byť viac. A bol tam potom plánovaný predel, od 1. januára 2021 mali mať obvodové steny hodnotu 0,15. Vlani od 1. 7. však vyšla zmena a tam už bolo povedané, že nepôjdeme na hodnotu 0,15, ale zostáva povinná hodnota 0,22. Požadované hodnoty spĺňajú moderné murovacie materiály i bez zateplenia.

Aké domy sa  musia stavať tento rok a ako to bude od roku 2021? V súčasnosti sa musia stavať domy v energetickej triede A1.Názov pre túto triedu je ultranízko-energetický dom. Od 1.1. 2021 budú domy povinne v energetickej triede A0, teda domy s takmer nulovou potrebou energie. Aby sa rodinný dom mohol zaradiť do triedy takmer nulový, jeho potreba primárnej energie nemôže presiahnuť 54 kWh energie na m2 za rok. Čo je o polovicu menej ako je tomu pri súčasnej platnej energetickej triede A1.

Dá sa to ilustrovať na nejakom príklade? V prvom rade treba vysvetliť čo znamená primárna energia. V rodinných domoch sa pri energetickej  certifikácii počíta energia potrebná na vykurovanie a prípravu teplej vody. Primárnu energiu následne vypočítame tak, že túto energiu vynásobíme tzv. transformačným faktorom, ktorý je stanovený vo vyhláške. Zjednodušene povedané, tento faktor vyhodnocuje to, ako veľmi vybraným druhom energie, zaťažujete životné prostredie a preto má rôzne hodnoty pre elektrinu, plyn či drevo.

Napríklad: mám kondenzačný kotol na plyn. Viem, že plyn potrebujem v množstve 1000 kilowathodín energie. Ale do výpočtu na primárnu energiu násobím číslo 1000 krát 1,1 – čiže transformačným faktorom energie, lebo kým sa plyn do kotla dostal zaťažil životné prostredie ešte pri ťažbe, transporte a podobne. Pre elektrickú energiu je tento koeficient je 2,2. To znamená, že elektrická energia v porovnaní s plynom zaťažuje naše životné prostredie podľa vyhlášky dvojnásobne. Pre kusové drevo je koeficient len 0,1, takže jeho použitie výrazne zmenší celkovú primárnu energiu domu.

Celý rozhovor pre Hospodárske noviny nájdete na www.hnonline.sk v sekcii Expert.