Pri obnove budov nezabúdajme ani na výstavbu udržateľnej architektúry 

Bratislava, 11. novembra 2020

Pri obnove budov nezabúdajme ani na výstavbu udržateľnej architektúry 

Slovensko má historicky najviac peňazí na obnovu budov, nemali by sme ale zabudnúť ani na výstavbu udržateľnej architektúry. O energeticky menej náročné hospodárstvo sa Európska únia snaží už dlhodobo. Cieľom je klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050. 

Nutné je tak efektívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je fotovoltaika či solárne panely, tiež podpora budovania zelených striech, ale aj celkovo prestavba, modernizácia a renovácia budov. S tým ide ruka v ruke environmentálna udržateľnosť stavebných materiálov, resp. používanie kvalitných murovacích materiálov, ktoré spĺňajú štandardy pre výstavbu takmer nulových domov.  

Situáciu v každom segmente hospodárstva, stavebníctvo nevynímajúc, však momentálne vážne komplikuje koronakríza. Európska komisia našťastie odporúča zaradiť renováciu budov medzi nástroje potrebné na oživenie ekonomiky. Použiť sa tak môžu peniaze z balíka určeného na obnovu po pandémii (750 mld. eur).

Miliardy eur pre Slovensko

Slovensko má mať v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti k dispozícii 5,84 mld. eur, z toho 37 percent výdavkov by mali ísť na zelené projekty a 20 percent na digitalizáciu. Medzi ďalšie zdroje, ktoré sa môžu využívať na renováciu budov, patria fond ReactEU (780 miliónov eur pre Slovensko) a tiež Fond pre spravodlivú transformáciu (239 miliónov) či Viacročný finančný rámec (12,9 miliárd zo štrukturálnych fondov). 

Ľudmila Majláthová zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku informovala počas online diskusie s témou "Energetická efektívnosť a udržateľnosť budov ako súčasť ekonomickej obnovy", že kľúčové v tomto smere je posilnenie informovanosti, ale aj zabezpečenie primeraného a cieleného financovania či zvýšenie kapacity na prípravu a realizáciu projektov. Európska komisia plánuje podľa nej posilniť technickú asistenciu a tiež kontaktné body na miestnych úrovniach. Zároveň vyzýva členské štáty, aby riešili problematiku energetickej chudoby. „Mali by urobiť analýzu, koľko domácností trpí touto chudobou a potom vytvoriť grantové programy na podporu a riešenia tejto chudoby,“ podotkla v diskusii Ľudmila Majláthová. 

Tri prioritné oblasti

Slovenská republika má Európskej komisii do konca apríla podať svoj plán zahŕňajúci aj renováciu budov, ktorého pracovnú verziu má už na stole Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Neexistuje však záväzný termín, čím skôr návrh podáme, tým lepšie. Aj od toho totiž závisí poskytnutie európskych peňazí. Ako plánujeme európske peniaze investovať na Slovensku, vysvetlila štátna tajomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková. 

Ministerstvo zvolilo tri kľúčové oblasti, pričom prvou je obnova rodinných domov. Stále máme u nás viac ako 50 percent týchto budov, ktoré potrebujú renovovať, väčšinou je nutná hĺbková obnova. „S využitím európskych zdrojov sa to dá. Nejde však len o výmenu zdroja tepla, ale aj strechy, skiel a pod. Chceme sa uchádzať o sumu 300 miliónov eur, čo by stačilo na obnovu 30-tisíc domov. Tempo obnovy by tak bolo od 4 do 8-tisíc domov ročne, čím by sa riešila energetická chudoba,“ povedala Katarína Bruncková. 

Druhou oblasťou sú historické a pamiatkovo chránené budovy; máme vyše 100 takýchto objektov na Slovensku, ktoré potrebujú skvalitniť činnosť a znížiť energetickú náročnosť. Tu by podľa štátnej tajomníčky bola potrebná suma na úrovni 7 miliónov eur. Treťou prioritou sú tzv. „brownfieldy“, ktoré však nie sú z komerčného hľadiska zaujímavé. Katarína Bruncková podotkla, že je minimálne 50 lokalít, ktoré by bolo potrebné renovovať, vyžadovalo by si to 250 miliónov eur. Karol Galek, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR v rámci diskusie potvrdil, že obnova bude nielen zelená, ale aj digitálna. Potrebovali by sme podľa neho viac obnoviteľných zdrojov. Ministerstvo plánuje v tejto súvislosti meniť päť zákonov.

Dôležitá je aj téma výstavby novej architektúry

Združenie výrobcov murovacích materiálov víta, že odborníci a predstavitelia štátu sa zaoberajú stratégiou obnovy budov. „Je správne, že stratégia by mala zohľadňovať aj dopady na aktuálne ťažko skúšanú ekonomiku a opatrenia ohľadom klímy. Preto by nemenej dôležitou témou popri obnove budov mala byť aj téma výstavby novej architektúry, ktorá by mala byť predovšetkým udržateľná a nadčasová. "Murovacie materiály sú ekologické, spĺňajú všetky kvalitatívne a legislatívne požiadavky a sme pripravení byť súčinní v rozhýbaní ekonomiky pomocou výstavby s ohľadom na prísne environmentálne štandardy," hovorí predseda Združenia murovacích materiálov Martin Mihál. 

Dôležitá je podľa zástupcov združenia aj nová výstavba. Dávajú do pozornosti nový európsky Bauhaus – spoločný priestor zameraný na spoluprácu architektov, umelcov, študentov, vedcov, inžinierov a dizajnérov, ktorý má zabezpečiť, aby sa európska zelená dohoda stala príťažlivým a inovatívnym prostriedkom orientovaným na človeka. Či už vďaka stavebnému priemyslu, ktorý využíva prírodné materiály alebo architektúre, ktorá má takmer prirodzené formy a zásady výstavby. Faktom je, že na Slovensku budú musieť byť od januára 2021 všetky novostavby ekologické, podľa štandardov A0 môžu spotrebovať len polovicu toho, čo je povolené dnes. Ušetriť tak treba napríklad na spotrebe energie, ktorá slúži na ohrev vody či vykurovanie. 

Podpora výstavby nájomných bytov

Štát by sa v dnešnej dobe orientovať aj na podporu výstavby nájomných bytov. Ministerstvo výstavby má program bytová politika, prostredníctvom ktorého poskytuje dotácie na nájomné byty. K dispozícii má 40 miliónov eur ročne, pričom cca 35 miliónov ide na výstavbu nájomných bytov a zvyšné peniaze slúžia ako dotácie na zatepľovanie rodinných domov či výstavbu už spomenutých domov v štandarde A0. Ďalšou možnosťou sú úvery prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Na zatepľovanie a výstavbu nájomných bytov mal fond v roku 2017 rozpočet 225 miliónov eur (cca 100 miliónov z tejto sumy sa použilo na výstavbu približne 1500 nájomných bytov). Združenie výrobcov murovacích materiálov zastáva názor, že pokiaľ ideme stavať nájomné byty so štátnou podporou, mali by sme sa zamyslieť, aby boli v udržateľnom štandarde.