Stavať sa už budú len zelené domy. 

Bratislava, 10. marca 2020

 Stavať sa už budú len zelené domy. Od budúceho roka

Všetky novostavby, ktoré vyrastú na Slovensku od januára 2021, budú musieť byť ekologické. Ako sa menia pravidlá pre stavebníkov, vysvetľuje predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov Martin Mihál. 

Od budúceho roku sa mení vyhláška, ktorá kladie vyššie nároky na energetickú úsporu pri výstavbe budov. Aká zmena nastane?
Od januára 2021 už budú musieť byť všetky novostavby v kategórii takmer nulové domy, čo je vyjadrené označením A0 podľa energetickej triedy. Aby sa ľudia nezľakli, nehovoríme o nulových domoch – to by bolo veľmi prísne. Hovoríme o takmer nulových domoch, zásadné je slovíčko takmer. Pre triedu A1 bolo kritérium primárnej energie pre rodinný dom stanovené do 108 kilowatthodín na štvorcový meter ročne. Aby dom splnil podmienky na zaradenie do energetickej triedy A0, potreba energie bude o polovicu nižšia, teda 54 kWh na štvorcový meter.


Čo to znamená v praxi?
Aby som zachoval tepelnú pohodu vnútri rodinného domu, musím doň
logicky dodať energiu, ktorá z neho uniká. Primárna energia sa vypočíta tak, že sa spotrebovaná energia prenásobí takzvaným transformačným faktorom, ktorý stanovuje vyhláška. To číslo, zjednodušene povedané, zohľadňuje, aký dosah na prírodu má konkrétny zdroj energie – teda plyn, elektrická energia či drevo. Platí, že najnáročnejšia je výroba elektrickej energie, podľa vyhlášky má najvyšší transformačný faktor, jej výroba najviac zaťažuje životné prostredie.
Najpriaznivejšie je z tohto pohľadu vykurovanie palivovým drevom, čo je obnoviteľný zdroj. Najčastejšie používaným zdrojom je plyn – to je stredná cesta, aj z hľadiska dosahov na životné prostredie. Množstvo energie pre rodinný dom, teda energie na vykurovanie a prípravu teplej vody, sa vyhláškou obmedzí. Každý stavebník, ktorý bude v roku 2021 kolaudovať dom, to musí splniť. Výnimkou sú stavebníci, ktorí získali stavebné povolenie ešte podľa starých predpisov.
 

Určité podmienky musel investor alebo stavebník plniť už v minulých rokoch. Aká zmena nastáva oproti tomuto stavu?
Od januára 2016 platí, že všetky novostavby museli byť v kategórii A1, ktorá sa nazýva ultranízkoenergetický dom. Tepelno-technická norma výrazne sprísnila hodnoty platné pre tepelno-izolačné parametre jednotlivých konštrukcií. Znamenalo to napríklad o niekoľko centimetrov tepelnej izolácie viac na streche ako pred týmto dátumom. Rovnako obvodové steny – buď sa rozširovali, alebo sme na ne dávali určitú hrúbku tepelnej izolácie.


Stavby po roku 2021 mali spĺňať ešte prísnejšie kritériá. K tomu však nedošlo. Prečo?
Po novom sa vyhláškou sprísňuje množstvo energie pre rodinný dom, teda energie na vykurovanie a prípravu teplej vody. Nik však stavebníkov nenúti, aby v tomto momente kupovali drahší materiál na obvodové steny alebo strechu. Norma, ktorá sa týka konštrukcií – stien či strechy – , sa však nemení – ostala na úrovni z roku 2016. Keby sme išli podľa pôvodného scenára, a teda podľa normy, ktorá vznikala ešte v roku 2011, od roku 2021 by museli stavebníci výrazne viac izolovať svoje domy – používať hrubšie múry, hrubšie tepelné izolácie a veľmi dobré okná, ktoré nie sú bežné na trhu. Vývoj však ukázal, že to nie je až také potrebné. Sú aj iné spôsoby, ako šetriť energiou.


Do čoho teda bude musieť stavebník investovať viac?
Potrebu energie môžu znížiť iným spôsobom, napríklad použitím obnoviteľných zdrojov energie. Takým je napríklad tepelné čerpadlo alebo fotovoltické články či solárne kolektory. Dôležité je rozhodnúť sa, ktorý z parametrov domu a ako zlepšovať, aby to bolo ekonomické. Ak som nezlepšil obálku domu, bude pre mňa drahšie použitie technológií. Na druhej strane zlepšovanie izolácie má svoju hranicu, za ktorou už celkové úspory energie dosiahnem efektívnejšie použitím nejakého technologického zariadenia.


Dá sa povedať, o koľko stúpnu náklady na stavbu domu podľa nových pravidiel?
Presne sa to vyčísliť nedá, je to veľmi individuálne. V niektorých zdrojoch sa uvádza, že by to malo byť okolo desať až 15 percent. Záleží na šikovnosti projektanta stavby, môže to byť aj menej. Dom, ktorý zodpovedá dnešným predpisom a dosahuje energetickú triedu A1, vyhovuje z hľadiska konštrukcií aj novej vyhláške.
Aby sa dostal stavebník pod hraničnú hodnotu 54 kilowatthodín, môže to vyriešiť použitím tepelného čerpadla. Jeho cena je povedzme zhruba o 5000 eur vyššia ako cena plynového kotla. Ak celá stavba vyjde na 100- až 150-tisíc eur, tak to nebude ani päťpercentné zvýšenie.
 

Z akého stavebného materiálu sa u nás najčastejšie stavia, ak hovoríme o individuálnej výstavbe?
Murované domy prevažujú nad drevostavbami. Je to možno aj 90 ku desiatim percentám. Medzi murovanými domami mierne prevažujú stavby z pórobetónu.
Vy ste zástupcom spoločností, ktoré vyrábajú murovacie materiá ly. Fanúšikovia drevodomov však argumentujú tým, že tento typ stavby je ekologickejší.
Tehlársky zväz v Českej republike si dal vypracovať štúdiu, kde sa porovnávali dva rodinné domy s približne rovnakými parametrami. Posudzuje sa viac kategórií vrátane toho, ako sa materiál ťaží, dopravuje, stavia, ako sa stavba prevádzkuje a zároveň, ako sa likviduje a ďalšie technické parametre. Záver bol taký, že oba domy predstavujú zhruba rovnakú ekologickú záťaž. Treba brať do úvahy aj to, že posudzované obdobie bolo 50 rokov. Keby sme skúmali dlhšie obdobie, začali by sa misky váh prikláňať k murovanému domu, ktorého životnosť je dlhšia. Niektoré konštrukcie z organických látok skôr degradujú ako murované konštrukcie, ktoré sú nemenné v pomerne dlhom čase.


Aká je situácia u výrobcov stavebných materiálov? Ponúka náš trh kvalitné materiály?
U nás existuje veľa mechanizmov na sledovanie kvality výrobkov. Ku každému výrobku musíte mať vyhlásenie parametrov. Je to oficiálny dokument, ktorý sa vyžaduje na výrobky aj pri kolaudácii stavby. U renomovaných výrobcov nevidím problém, platí to pri murovacích výrobkoch, tepelných izoláciách či oknách.
V minulosti sa stávalo, že kvalita nebola na požadovanej úrovni skôr pri dovážaných výrobkoch. V niektorých krajinách nemajú na stavebný materiál také prísne požiadavky.

Kde sa ešte pri výstavbe domu oplatí ušetriť a na čom šetriť neodporúčate?
Najviac môže stavebník ušetriť na dobrom návrhu domu. O čo efektívnejšie projektant vyladí konštrukcie s technológiami, o to viac investor ušetrí. Ak nie je projekt dotiahnutý, doťahujú sa riešenia priamo na stavbe. Obyčajne sú to nepremyslené rozhodnutia alebo také, ktoré na seba dobre nenadväzujú. Dobrým príkladom je zbytočné zvyšovanie hrúbok tepelných izolácií. Keď budem pridávať hrúbku tepelnej izolácie, neznamená to, že sa mi budú zlepšovať izolačné vlastnosti. Význam má prvých desať centimetrov tepelnej izolácie, tam sa dá ušetriť naozaj aj 30 percent spotrebovanej energie. Tridsať centimetrov tepelnej izolácie už však neznamená trikrát väčšiu úsporu na vykurovaní. Ľudia často zväčšia hrúbku izolácie jednej konštrukcie, ale neurobia nič iné. Efekt nie je takmer žiadny.

Takže základ je dobrý projektant
Áno, spolu s nezávislým stavebným dozorom. Bohužiaľ, ľudia na projekte šetria najviac. Za papier nechce nikto nič dať, pritom je to know-how domu. Pri nízkoenergetických domoch to bude ťažšie obísť. Naopak, nemrhal by som peniazmi na jednotlivé čiastkové opatrenia – napríklad zbytočné pridávanie centimetrov pri zatepľovaní alebo nezmyselne veľa fotovoltiky, čo je nákladná záležitosť. Niekedy stačí zmenšiť alebo zväčšiť okenný otvor – v závislosti od orientácie stavby. Alebo tým, že si nedám balkón – balkón je tepelný most, je to chladič. Zjednodušenie tvaru domu môže priniesť takú úsporu ako niekoľko metrov solárnych panelov. Toto pritom nestojí nič, stačí poriadna úvaha na začiatku. Najviac môže stavebník ušetriť na dobrom návrhu domu.

Celý rozhovor pre Sme bol publikovaný v denníku SME 19.2. a online verziu môžete nájsť na index.sme.sk