Anketa o budúcnosti bývania

Bratislava, 1. apríla 2022

ZVMM vyhlasuje anketu o budúcnosti bývania medzi architektmi 

Združenie výrobcov murovacích materiálov spúšťa anketu ZAUJÍMAME SA O BUDÚCNOSŤ BÝVANIA. Na otázky ohľadom aktuálnych trendov v bývaní či vplyvov klímy na stavbu domov budú odpovedať  renomovaní, ako aj začínajúci architekti z celého Slovenska. 

V posledných rokoch spoločnosť prechádza dynamickými zmenami, ktoré sa odzrkadľujú v najrôznejších oblastiach života. Nové trendy sa nevyhýbajú ani bývaniu, a je pravdepodobné, že v horizonte najbližších rokov či dekád zaznamenáme zásadné zmeny v preferovaných spôsoboch bývania, resp. navrhovania budov na bývanie.  

Združenie výrobcov murovacích materiálov preto vyhlasuje anketu medzi architektmi, ktorá  si kladie za cieľ  zmapovať názory architektov na budúcnosť bývania. “Len vtedy, keď budeme poznať názory odborníkov na oblasť bývania, budeme vedieť lepšie pochopiť požiadavky ľudí,” upresňuje Martin Mihál, predseda združenia.  

„Podoba bývania sa podľa môjho názoru bude meniť vo viacerých okruhoch. Prvým je flexibilita dispozície, čiže schopnosť bytu alebo domu reagovať na zvýšený nárok výkonu povolania nie na pracovisku, ale doma. Ďalším okruhom je vyšší nárok na spoločné komunitné priestory pri hromadnom bývaní, a posledným je téma vzťahu obydlia k exteriéru. Napríklad potreba primeraného podielu balkóna, loggie alebo terasy v rámci výmery bytu je a bude čoraz nástojčivejšia,“ hovorí Ing. arch Pavol Paňák, ktorý patrí k jedným z najvýznamnejších architektov súčasnosti.  

„Očakával by som, že domy budú kompaktnejšie, tvarovo jednoduchšie (minimalistické). Domy sa budú „zmenšovať“, ale budú technologicky sofistikovanejšie – nižšia spotreba primárnych energií, zvýši sa podiel rekonštrukcií starších objektov, možno radoviek, bytoviek, oproti rodinným domom,“ zdieľa svoj názor aj architekt Ing. arch Marek Šandrik z ateliéru CREO Arch.  

Anketa obsahuje tri otázky zamerané na možné zmeny vo funkcii bývania, v koncepcii navrhovania domov a v používaní stavebných materiálov. Ambíciou vyhlasovateľa ankety je získať odpovede od širokého spektra architektov - od skúsených a etablovaných, cez mladú generáciu architektov až po študentov architektúry. 

Odpovede prvých dvoch respondentov si môžete v plnom znení prečítať tu:

Ing. arch. Pavol Paňák

1. Aké zmeny funkcie bývania/domu v dôsledku možných spoločenských a klimatických zmien v budúcnosti očakávate? 

Táto otázka je v skutočnosti témou, ktorou sa zapodieva architektúra i sociológia vlastne od zhruba polovice 19. storočia dodnes. Skôr sa menili motívy k reformným víziám – niektoré pominuli, viaceré pribudli a mnohé zostávajú. Vidím 3 dôležité okruhy, v ktorých sa podoba bývania bude meniť. Samozrejme v diferencovaných podmienkach rodinného a hromadného bývania majú rôzny význam.  

Tým prvým je flexibilita dispozície smerom k viacúčelovej funkcii dnes fixne určených priestorov obydlia. To znamená schopnosť bytu (domu) reagovať na zvýšený nárok výkonu povolania nie na pracovisku, ale v byte (dome). Teda so zvýšenou potrebou vnútornej a zároveň premennej segregácie, alebo naopak zvýšeného spolčovania sa v rámci dispozície.  

Ďalším okruhom je vyšší nárok na spoločné komunitné priestory pri hromadnom bývaní. Spoločne zdieľané priestory sú osobitne vhodné v istých druhoch komunít bytového domu – príbuzných generačne, sociálne, profesne, záujmami a pod. Je to v skutočnosti sociálna téma podôb spolužitia pred-rodinných a rodinných spoločenstiev. 

Tým tretím okruhom je v skutočnosti dávna téma vzťahu obydlia k exteriéru – osobitne v podmienkach hromadného bývania. Tento vzťah bol intenzívne testovaný v podmienkach núteného pobytu v bytoch počas kovidu. Potreba primeraného podielu balkóna, loggie alebo terasy v rámci výmery bytu je a bude čoraz nástojčivejšia. Nielen ako plocha pobytová, ale aj jej potenciál k okrasnej alebo úžitkovej zeleni. 

2. Aký dopad to môže mať na koncepciu navrhovania domov. Aký vplyv na dizajn domu bude mať zavádzanie zelených technológií? 

Samozrejme tieto okruhy a viaceré ďalšie aspekty sú kľúčovými východiskami už pri postavení konceptov domov na bývanie. Súčasná situácia na slovenskom trhu s kritickým nedostatkom bytov žiadnym novým inovatívnym, reformným či progresívnym riešeniam nepraje. Trh si úspešne vystačí s jestvujúcimi rutinnými schémami, či už dispozícií bytov v bytových domoch alebo s druhmi drvivo prevládajúcich bungalovových domov.  

Možnú dispozičnú premenlivosť obydlia zakladá konštrukčná osnova s limitovaným podielom nosných konštrukcií – čo je základným predpokladom flexibility vnútorného usporiadania, ale aj obvodových konštrukcií. Predpokladám pri budúcich konceptoch tiež pribúdanie podielu akýchsi medzi-zón medzi vnútrajškom a vonkajškom – voliteľne uzatvárateľných priestorov, ktoré v súlade s vonkajšími klimatickými podmienkami prechodne zmnožujú obytnú plochu, resp. slúžia ako akési klimatické a zároveň viacúčelové medzi-zóny. 

Kľúčovou otázkou environmentálneho rozmeru vo fáze konceptu je pre mňa téma trvácnosti so všetkými jej dôsledkami a energetickými, surovinovými, prevádzkovými a pod. To znamená poloha medzi ideou recyklácie a ideou solídnosti. Ekologická zmysluplnosť akéhokoľvek koncepčného rozhodnutia má byť samozrejmou podmienkou – východiskom. Tu je na mieste starostlivé zváženie a reflektovanie všetkých podnetov, ktorých sa v tejto problematike chopil bystrý trh vo svojom záujme zisku. V atmosfére narastajúceho „greenwashingu“ sa prednostne riadim kritériom zdravého sedliackeho rozumu, ktorý pokladám za najvyššiu autoritu. 

3. Aký dopad to môže mať na murovacie materiály a technológiu výstavby? Aký predpokladáte vývoj v tejto oblasti? 

Spomínal som v predchádzajúcej otázke dve polohy environmentálne korektného koncipovania staviteľského postoja pri zrode konceptu, t. j. trvácnosti a recyklovateľnosti. Stavať trvácne pokladám za také, ktoré zakladá cenné a prirodzené stavebno-fyzikálne vlastnosti domov. Určuje zásadne životnosť domov, pretože vlastní potenciál budúcej možnej premeny účelu, zakladá odolnosť v prípade prestavby. To sú pre mňa podstatné environmentálne kritériá architektúry v ich komplexnosti.  

Samozrejme, materiálová báza priamo súvisí s oboma hľadiskami – s trvácnosťou i recyklovateľnosťou. Solídnu materialitu s vysokým úžitkovým štandardom pokladám za cennú vlastnosť. Jej vyššia investičná náročnosť je v jej užívaní v čase vyvážená práve spomínanou dlhovekosťou. Trvácnosť ako vlastnosť pre mňa okrem rozmeru environmentálneho podmieňuje uchovanie architektúry v historickej pamäti hmotného prostredia. To je podstatný fenomén pre kultúru spoločenstva, pre podobu jeho identity.        

Ing. arch. Marek Šandrik

1. Aké zmeny funkcie bývania/domu v dôsledku možných spoločenských a klimatických zmien v budúcnosti očakávate? 

Neočakávam nič zásadné na našom trhu vzhľadom na konzervatívnosť Slovákov, aj keď by bolo logické upustiť od domov typu bungalov  a robiť skôr poschodové stavby (lepší pomer stavebného objemu k ploche povrchu domu - tým pádom nižšie tepelné straty, menší záber pôdy, stropná akumulačná doska nad prízemím - lepšia tepelná zotrvačnosť objektu). Čo sa možno dá očakávať je zväčšovanie technického zázemia domu, keďže pribúdajú TČ, rekuperačné jednotky, akumulačné nádrže, priestory pre batérie fotovoltiky, úprava vody. Dávalo by zmysel realizovať viac vegetačných striech pre zlepšenie klímy v domoch. Bohužiaľ základným kritériom u nás bola vždy cena materiálu / realizácie a v súčasnosti sa tento trend ešte zvýrazní, pretože sa bývanie stáva ešte nedostupnejším pre bežných ľudí, aj vzhľadom na rastúce ceny energií bude výroba materiálov opäť drahšia. Základnou otázkou je dokedy udržia banky úrokové sadzby hypoték na dnešnej úrovni, ak sa pôžičky stanú nedostupnými, stavebníctvo začne stagnovať (čo možno nebude na škodu, pretože to trh ozdraví).  

2. Aký dopad to môže mať na koncepciu navrhovania domov. Aký vplyv na dizajn domu bude mať zavádzanie zelených technológií? 

Očakával by som, že domy budú kompaktnejšie, tvarovo jednoduchšie (minimalistické), keďže oceľ a drevo výrazne zdraželi, je možné, že investori budú realizovať viac vložkových stropov a aj šikmých striech z vložiek, možno aj skladaných schodísk. Domy sa budú "zmenšovať", ale budú technologicky sofistikovanejšie - nižšia spotreba primárnych energií, zvýši sa podiel rekonštrukcií starších objektov, možno radoviek, bytoviek oproti rodinným domom. Možno bude väčší tlak na hromadnú výstavbu - nižšia cena práce / m2 úžitkovej plochy pri použití veľkoformátov. 

3. Aký dopad to môže mať na murovacie materiály a technológiu výstavby? Aký predpokladáte vývoj v tejto oblasti? 

Pri zvyšovaní cien môže rásť aj odklon od použitia štandardných murovacích materiálov k ekologickým alternatívam ako je hlina, slama, drevo..., ale vzhľadom na už spomínanú konzervatívnosť si myslím, že to bude zanedbateľný podiel na trhu, skôr sa obávam či nenastane útlm výstavby vzhľadom na neistú spoločenskú situáciu - ľudia budú vyčkávať, ako sa to vyvinie.